Marhuľa Prunus armeniaca

Za domovinu marhule sa považuje Čína a Stredná Ázia. Podľa dokumentov sa tento druh ovocia pestoval na Ďalekom Východe už pred 4000 rokmi. Do Európy sa marhuľa dostala z  Arménska do Grécka. Na jej ďalšom rozširovaní vrámci starého kontinentu mali významný podiel Rimania. Na územie dnešného Slovenska sa mala dostať okolo roku 900.

Charakteristika

Marhule patria medzi teplomilné ovocné stromy, najlepšie prosperujú v južných polohách Slovenska. Sú citlivé na nízke teploty a neskoréjarné mráziky. Vyžadujú teplé, humózne, výživné, úrodné vápenaté pôdy s neutrálnou až zásaditou reakciou. Priemerná ročná teplota v oblasti pestovania by mala byť 10 °C, priemerné ročné zrážky 500 až 600 mm.

Nároky

Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou kyslosťou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ i broskýň. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 ° C. Možno ho pestovať aj vo vyšších polohách (400-450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 ° C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu, podpník a orientáciu najlepšie juhozápadnú alebo západnú, kde teploty najmenej kolíšu.