Ovocné stromy

Tradícia pestovania ovocných stromov a ich samotné odrody sú kultúrnym dedičstvom, uchovávaným a rozvíjaným po mnoho storočí. Ovocinárstvo nás učí trpezlivosti, nesebeckosť, prácu pre ďalšie generácie. Dôkazy o ovocinárstve prinášajú už grécki klasici ako Homér či Plinius. Uvádzajú existenciu odrôd jabloní. Napríklad medzi najstaršie spomínanú odrodu jablone patrí "Api", pôvodne pestované na Peloponéze a do Ríma prinesené Appiem Claudiom už v 4. stor. pnl Odrody Api malé a Api hviezdovité sa pritom v niektorých krajinách Európy pestujú dodnes. Písomné zmienky o existencii sadov na našom území pochádzajú už zo 12. storočia, ovocné stromy však naši predkovia využívali podľa archeologických nálezov už v období 5. tisíc rokov pred Kristom.

Zdravotný význam.

O priaznivom vplyve ovocia na zdravotný stav ľudí nie je pochybností. Je výrazným doplnkom stravy a zároveň dôležitým prírodným zdrojom cenných látok - vitamínov, minerálov, pektínov, vlákniny, cukrov, tukov atď

Estetický a krajinársky význam.

Ovocné stromy sa od nepamäti podieľajú na spoluvytváraní charakteru kultúrnej krajiny, často sú prepájajúcim prvkom voľnej krajiny a obývaných častí. Túto funkciu plnia najmä kmenné tvary (polokmene, vysokokmene) ako súčasť vidieckych sadov pri domoch, ale aj ovocné stromoradie, aleje aj solitérne stromy v poliach či na lúkach. Aj keď je hospodárska funkcia ovocných alejí u frekventovaných ciest na ústupe, z krajinárskeho hľadiska aj ako zdroj potravy pre voľne žijúce živočíchy pôsobí naďalej veľmi pozitívne. Tiež extenzívne kmenné sady (hoci nedosahujú také produkcie ovocia ako sady moderné, intenzívne) vykazujú svoj ​​veľký význam nielen z hľadiska estetického, ale sú veľmi často vďaka svojmu polokultúrnemu prostrediu domovom mnohých druhov divokých živočíchov a rastlín - nezriedka vzácnych a chránených.

Sady a sadovníctvo.

Sady a pestovanie ovocných stromov boli po dlhé stáročia pre našich predkov dôležitým zdrojom obživy, či už sa jednalo o využitie ovocia pre vlastnú potrebu alebo aj ako zdroj peňazí z predaja čerstvého alebo spracovaného ovocia. V dnešnej dobe, kedy ako sladidlo slúži prevažne cukor, marmelády a lekvár už väčšinou ľudia doma nevyrábajú a v obchode je možné si kúpiť v priebehu celého roka jablká, banány či trebárs ananásy za veľmi dostupnú cenu, sa zdá, že ovocinárstvo je možné prevádzkovať len intenzívne (a teda ako zamestnanie) a že iné pestovanie ovocných stromov stráca zmysel. Je to samozrejme vecou názoru, ale zdanie môže klamať.

Ak opomenieme moderné intenzívne ovocinárstvo, ktoré svojou chemizáciou predstavuje skôr monokultúrnu krajinu a zaťaženie životného prostredia rezíduami z postrekov a hnojív, ako zdroj biodiverzity v krajine, poskytovali sady v minulosti vždy životné podmienky pre rozmanité druhy rastlín a živočíchov. Aj preto má zmysel zakladať tzv extenzívne sady a pestovať ovocné stromy tradičným spôsobom, overeným po mnohé generácie.